Belzebub

V nasledujúcom článku si priblížime klasifikáciu démonov podľa biskupa a významného nemeckého teológa Petra Binsfelda, ktorý roku 1589 "odhalil" spoločenskú pyramídu ríše tmy, určil vplyv jednotlivých bytostí na ľudské pokolenie a ich spojitosť so siedmimi hlavnými hriechmi (pýcha, lakomstvo, smilstvo, závisť, hnev, obžerstvo a lenivosť ).

Belzebub – Obžerstvo
Pán múch, najbližší pobočník Kniežaťa temnoty a samozvané veľkoknieža veliace pri súdnom dni 95 légiám démonov rozosievajúcich po Božej krajne smrť a násilie. Ako piatemu v pekelnej hierarchií je mu umožnené trestať hriešnikov previnilých obžerstvom a chamtivosťou. "Pán hnojiska" v podobe čierneho hmyzu preniká do mysle mocných tyranov, neveriacich kňazov i prostých ľudí, pričom prostredníctvom nich činí tie najbrutálnejšie zverstvá. V polovici 16. storočia zaznamenáva démonológ Pierre de Loyer prípad istého posadnutého občana z Lyonu, ktorý sa pri vykonávaní exorcizmu zahrdúsil rojom múch. Meno Belzebub tiež niekoľkokrát zaznelo z úst Salemských bosoriek pri najhysterickejšom a zároveň poslednom veľkom hone na čarodejnice v Severnej Amerike. Spomínaný v židovskom i kresťanskom náboženstve dostáva v staroveku podobu kríženca muchy, osy a smrtihlava (nočný motýľ so žltou kresbou na chrbte pripomínajúcou lebku). Príchodom stredovekej inkvizície sa "spresňuje" výzor démona - zahrňuje hada, ženu či muža s býčou hlavou. Podľa skúseností evokatérov z 18. a 19. storočia má moc aj nad "veľkými pánmi", to jest politikmi, diktátormi, bankármi či úspešnými obchodníkmi, ktorým po upísaní duše vedie ruku pri dôležitých rozhodnutiach.